História Prečítať

Keď v roku 1467 dal uhorský palatín zistiť podstatu sporu o vlastníctvo majetku v To­varnianskej Polianke, ako svedkovia mali vypovedať aj poddaní z Hudcoviec. Pri tej príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, ktorá jestvovala už skôr.

V písomnostiach z 15. až 17. storočia sa pravidelne vyskytuje pod maďarským názvom, ktorý bol zložený z mena Hegedus (Hudec) + falua = dedina, typologicky charakteristickom pre zemianske dediny z 13. - 14. storočia.

Vzhľadom na maďarský názov možno predpokladať, že dedinu založil zeman Hegeduš v 13. - 14. storočí. Nemožno však vylúčiť možnosť, že zakladateľom dediny bol šoltýs He­geduš a poddaní podľa zákupného, nemeckého práva v 14. storočí.

Ale predpokladať mo­žno najmä to, že zemianska osada či dedina bola doosídlená novými usadlíkmi, privede­nými šoltýsom.
V druhej polovici 15. storočia, ale aj neskôr, v 16. a 17. storočí, boli zemepánmi Hudco­viec šl'achtici Drugetovci, ale aj Barnovci a Šóšovci.
V Hudcovciach mali kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písomné doklady o ňom sú od 17. storočia . Okolo roku 1619 tam slúžili bohoslužby evanjelickí kazatelia z farského kostola v Topoľovke, okolo roku 1666 kazatelia z farského kostola v Lieskovci. Ešte na prelome 17. a 18. storočia patril kostol evanjelikom augsburského vyznania a bol drevený. Súčasný kostol bol dokončený v roku 1940. Nesie znaky secesného štýlu.

Hudcovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,75 porty.
Iné tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko ma­lo v roku 1600 obývaných a zdanených 18 poddanských domov, ale aj dom šoltýsa.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Hudcovce stredne veľkou dedinou s poddanským slo­venským obyvateľstvom, pričom boli najväčšou dedinou v priľahlom okolí.
V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­liarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1720 od pol a osminy porty.

Okolo roku 1623 žila v Hudcovciach rodina šoltýsa a patrili jej pozemky len polovič­ného šoltýstva. Poddanských domácností bolo v roku 1623 iba šesť. Tri z nich hospodárili na polovičných usadlostiach, jedna na štvrtinovej usadlosti. Iné dve domácnosti boli že­liarske. Vtedajší obyvatelia platili zemepánom takú daň a odovzdávali podobné dávky roľ­níckych produktov, aké ich súčasníci, napr. v Topoľovke.